History

História Areálu biatlonu Osrblie sa začala písať v roku 1981, kedy sa biatlon v jeho vtedajšej podobe prisťahoval do Osrblia z chránených Táľov. Prvé preteky sa uskutočnili ako sa hovorí „na zelenej lúke“. Postupne sa stávalo Osrblie dejiskom rôznych súťaží – od okresných, krajských cez slovenské až po celoštátne. Už v roku 1984 sa v Osrblí po prvý raz uskutočnili Majstrovstvá ČSSR. Do rozdelenia republiky to bolo ešte dva-krát. Už v roku 1986 malo Osrblie svoju medzinárodnú premiéru. Ďaľšie medzinárodné preteky v rámci bývalého socialistického tábora tu boli v rokoch 1987 a 1989.

Skutočnú medzinárodnú históriu v rámci Medzinárodnej únie biatlonu (IBU) však Osrblie začalo písať v roku 1991 pretekmi Európskeho pohára. Táto súťaž sa v Osrblí uskutočnila aj v rokoch 1992, 1993 a 1995. Osrblie bolo vyznamenané dôverou a malo sa stať dejiskom I. Majstrovstiev Európy v biatlone v roku 1993 – extrémne teplé počasie však spôsobilo, že napriek nadľudskému úsiliu organizátorov sa toto podujatie neuskutočnilo.

O rok neskôr, na rozhraní januára a februára 1994 sa však v Osrblí stretli mladí biatlonisti z 25 krajín sveta na Majstrovstvách sveta juniorov v biatlone.

Už vo februári 1993, necelé dva týždne po neuskutočnených Majstrovstvách Európy, Kongres IBU pridelil Osrbliu usporiadanie Majstrovstiev sveta v biatlone 1997. Toto bol pre Exekutívu IBU popud k tomu, aby Osrbliu určila podmienky pre toto podujatie. Generálkou boli preteky Svetového pohára v biatlone v januári 1996. Niekoľkoročné úsilie organizátorov vyvrcholilo 31. januára 1997, kedy boli slávnostne otvorené Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 v Brezne – Osrblí. Boli to jedny z najúspešnejších majstrovstiev v histórii tohto podujatia a organizátori dostali za jeho organizáciu najvyššie hodnotenie.

Majstrovstvami sveta však úsilie organizátorov z Osrblia neskončilo – už vo februári 1998 sa v Osrblí konali preteky Európskeho pohára v biatlone. V septembri 1998 Osrblie privítalo účastníkov III. Majstrovstiev sveta v letnom biatlone. V decembri 1998 bol areál dejiskom II. kola Svetového pohára v biatlone, na ktoré nadviazali biatlonové súťaže Svetovej zimnej Univerziády Poprad-Tatry v januári 1999 a Olympijských dní európskej mládeže (EYOD začiatkom marca 1999.

Temer po šiestich rokoch sa opakovala v decembri 1999 situácia s počasím z januára 1993, keď pre nepriaznivé poveternostné podmienky a nedostatok snehu museli organizátori z Brezna-Osrblia svoje kolo Svetového pohára v biatlone uskutočniť v slovinskej Pokljuke. Situácia sa zopakovala v decembri 2000, kedy nepriaznivé počasie zasiahlo temer celú Európu a organizátori z Brezna-Osrblia museli 3. kolo Svetového pohára v biatlone, tak ako predchádzajúci dvaja organizátori z Hochfilzenu/AUT a Pokljuky/SLO, preložiť do jediného areálu biatlonu, ktorý v tomto čase mal sneh, do talianskej Anterselvy.

V decembri 2001 ukázala zima organizátorom z Osrblia svoju lepšiu stránku a 3. kolo Svetového pohára v biatlone v sezóne 2001/2002 bolo možné usporiadať po dvoch neúspešných rokoch na domácej pôde v Brezne-Osrblí. Podujatia sa zúčastnilo temer 400 účastníkov z 35 krajín sveta.

December 2002 znovu organizátorov skúšal, nakoniec však v poslednú chvíľu začalo mrznúť a za rekordných päť dní bol vyrobený sneh a rozvozený na trate. Brezno-Osrblie tak, ako jediný stredoeurópsky usporiadateľ usporiadal svoje kolo Svetového pohára v domácom prostredí, keď Hochfilzen/AUT (I.kolo) a Pokljuka/SLO (II.kolo) museli svoje kolá preložiť do švédskeho Ostersundu.

Ďalšie podujatie Svetového pohára v biatlone v Brezne-Osrblí v decembri 2003 sa uskutočnilo, napriek počiatočným obavám, podľa programu.

Rok 2004 sa v Osrblí niesol v znamení letného biatlonu, keď sa tu 6.-12. septembra uskutočnili 9. Majstrovstvá sveta v letnom biatlone.

V decembri 2005 sa v Brezne-Osrblí uskutočnilo posledné podujatie Svetového pohára v biatlone v štvorročnom období 2001/2002 až 2005/2006. Omladený kolektív hlavných funkcionárov pod vedením predsedu organizačného výboru Dr. Juraja Sanitru predsedu klubu Romana Schwarzbachera a riaditeľa pretekov Mgr. Tomáša Fuska pripravil podujatie na vysokej technickej a organizačnej úrovni, pričom podujatiu priali aj poveternostné podmienky s dostatočnou nádielkou prírodného snehu.

Od roku 1981 sa zmenila tvár priestoru pretekov. Areál sa začínal budovať so skromnými predstavami a skromnými prostriedkami, ktoré väčšinou poskytoval vtedajší Zväzarm, a za pomoci Švermových železiarní Podbrezová. Napriek tomu vyrástol v Osrblí najlepší areál biatlonu vo vtedajšom Československu.

Príprava Majstrovstiev Európy v biatlone v roku 1993 si vyžadovala väčšie finančné prostriedky a vtedy prišla Osrbliu prvá pomoc Vlády SR, ktorá na zabezpečenie tohto podujatia poukázala 17,5 mil. Sk. Po tejto finančnej injekcii sa zdalo, že areál je pripravený na najvyššie medzinárodné podujatia.

Podmienky IBU si však vyžiadali rozsiahlu prestavbu areálu, ktorú by nebolo možné zrealizovať bez opätovnej pomoci Vlády SR, ktorá na tento účel poukázala 10 mil. Sk v roku 1995 a 10 mil. Sk v roku 1996. O tom, že tieto prostriedky neboli vynaložené samoúčelne svedčí udelenie licencie „A“ IBU Osrbliu na Kongrese IBU 1996, ako aj skutočnosť, že podľa hodnotenia najvyšších predstaviteľov IBU, odborníkov aj laikov vyrástol, v tom čase , v Osrblí jeden z najkrajších a najlepších biatlonových areálov na svete.

O jeho kvalitách, ale aj schopnostiach organizátorov sa mali možnosť presvedčiť početní účastníci vrcholných športových podujatí v biatlone, ale aj milióny televíznych divákov na celom svete.

Napriek tomu, že v decembri 2000 predĺžila Medzinárodná únia biatlonu areálu licenciu „A“ do roku 2008 je potrebné znovu uvažovať o zmenách v areáli. Posledné roky totiž zaznamenali veľký rozmach v prestavbe biatlonových areálov vo svete, a ak sa im Osrblie chce vyrovnať sú potrebné ďalšie úpravy. V roku 2001 prebehla dostavba budovy štartu a cieľa, ktorá vytvorila lepšie podmienky pre prácu kancelárie pretekov a výpočtárov. V roku 2002 boli vybudované nové servisné bunky, ktoré zabezpečujú väčšie pohodlie pre pretekárov a sprievod družstiev, ale hlavne vytvárajú lepšie pracovné podmienky pre servismanov. S týmto cieľom boli zrekonštruované staré servisné bunky, v ktorých pribudli nové sociálne zariadenia. V roku 2003 sa pozornosť sústredila na strelnicu, kde prebehla rekonštrukcia, ako dôsledok úpravy pravidiel o šírke streleckého stanovišťa. Rozšírenie strelnice si vyžiadalo posunutie streleckého valu. Okrem toho bolo realizované osvetlenie terčov, uplatnený nový systém výmeny terčov, s novými lapačmi olova. Poslednou úpravou areálu v roku 2003 bolo odstránenie mosta z priestoru pri trestnom kole. Všetky tieto úpravy sprehľadnili a otvorili štadión. V najbližšom čase sú plánované ďalšie úpravy a zlepšenia areálu.

Organizátori z Osrblia majú záujem využívať areál nielen pre organizovanie súťaží v biatlone a zabezpečovanie tréningového procesu biatlonistov, ale aj pre ďalšie druhy športov, ako aj pre kultúrne a spoločenské podujatia s cieľom priblížiť areál čo najväčšiemu okruhu ľudí.
POLOHA A TECHNICKÉ PARAMETRE sipkasipka
Areál sa rozprestiera na hornom konci podhorskej obce Osrblie ležiacej medzi horami Slovenského Rudohoria, neďaleko od geografického stredu Slovenska – vrchu Hrb, vzdialenej 16 km od kultúrneho, spoločenského a administratívneho centra Horehronia – okresného mesta Brezno a okolo 20 km od vyhľadávaných turistických centier Nízkych Tatier – Juh (Bystrá, Tále, Chopok, Ďumbier).

Areál sa skladá zo štadióna, tratí a prislúchajúcich budov a zariadení, akými je budova časomiery, svetelná tabuľa, mosty, tunely, komentátorské bunky, mazacie bunky, viacúčelová hala a testovacie trate. Trate vedú po lúkach a v lesoch so smrekovým porastom. Členitosť tratí je veľmi náročná.
TECHNICKÉ PARAMETRE: sipkasipka
rozloha areálu : 5,2 hektára
najnižší bod tratí : 595 m nad hladinou mora
najvyšší bod tratí : 680 m nad hladinou mora
umiestnenie štadióna a strelnice : 608 m nad hladinou mora
rozloha strelnice : šírka 97 m, dĺžka 66 m
vybavenie strelnice : 30 streleckých stanovíšť vybavených elektronickým terčami HoRa 2000
trate : 2 okruhy 4 km dlhé, s možnosťami prepojenia podľa požadovanej dĺžky trate
asfaltová dráha : s prepojením na strelnicu v celkovej dĺžke cca 2 km
NAJVÝZNAMNEJŠIE MEDZNÍKY V EXISTENCII AREÁLU V CHRONOLOGICKOM PORADÍ sipkasipka
1981 – Okresné majstrovstvá v Sokolovských pretekoch brannej zdatnosti
1983 – Celoštátne klasifikačné preteky v Sokolovských pretekoch brannej zdatnosti (ČSFR)
1984 – Majstrovstvá ČSFR v Sokolovských pretekoch brannej zdatnosti
1986 – Medzinárodné preteky v biatlone
1991 – Európsky pohár v biatlone
1992 – Európsky pohár v biatlone
– pridelenie I. Majstrovstiev Európy v biatlone
– pridelenie Majstrovstiev sveta juniorov 1994
1993 – zrušenie I. Majstrovstiev Európy v biatlone pre nedostatok snehu
– Európsky pohár v biatlone
– pridelenie Majstrovstiev sveta v biatlone 1997
1994 – Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov
1995 – Európsky pohár v biatlone
– návšteva inšpekčného IBU
– začiatok prestavby areálu
1996 – Svetový pohár v biatlone
1997 – Majstrovstvá sveta v biatlone
1998 – Európsky pohár v biatlone
– Majstrovstvá sveta v letnom biatlone
– Svetový pohár v biatlone
1999 – Svetová Zimná Univerziáda Poprad-Tatry – biatlonové súťaže
– EYOD – Olympijské dni európskej mládeže – biatlonové súťaže
– preloženie pretekov Svetového pohára v biatlone do slovinskej Pokljuky
2000 – preloženie pretekov Svetového pohára v biatlone do talianskej Anterselvy
2001 – Svetový pohár v biatlone
2002 – Svetový pohár v biatlone
2003 – Svetový pohár v biatlone
2004 – IX. Majstrovstvá Sveta v letnom biatlone
2005 – IBU Svetový pohár v biatlone -3.kolo